4. časť môjho pôrodu - príjem a hospitalizácia

Prišla som teda na oddelenie, sestrička ma vzala rovno do vyšetrovne, spísala tiež nejaké info, dala mi náramok s menom a dátumom, príbor a teplomer. Poslala ma ešte na záchod, potrebovali moč. A tam som zistila, že som začala špiniť a bolo tam aj trochu čerstvej krvi. Sestričke som odniesla moč, oznámila som jej, že som začala špiniť a zhodli sme sa na tom, že je to z vyšetrenia. Nečudujem sa, nebolo to príjemné. Dovtedy som nikdy po vyšetrení žiadny problém nemala a veru nepáčilo sa mi, že mi to tam dole doktorka takto podráždila, bez môjho súhlasu. To, že to bol jej zámer, som sa dozvedela až neskôr, no už to bolo aj tak jedno. Bolo niečo okolo 12tej, keď si ma tam nechali. Kým sa spísali všetky papiere, prebehol príjem, písala som si s kamoškou, s mamou, sestrou, s manželom, ešte sme si volali, čo mi má zabaliť. Medzitým ako som čakala na izbe, tak mi ešte prišli vziať krv a aj bruško mi začalo nejak častejšie tvrdnúť. Myslím si, že to bolo práve tým podráždením od dr a tiež stresom. Niečo pred 14tou hodinou mi manžel priniesol veci aj papiere a akurát mi sestrička oznámila, že môžem ísť o poschodie nižšie, kde mi predtým robili aj monitor a vyšetrenie. Tak som sa teda prezliekla do košele, vytiahla papuče a vyrazila som. Nasledovali ďalšie otázky a vysvetlenie, čo sa bude diať, čo mi budú robiť a možnosti ako to môže dopadnúť. Samozrejme, možnosti boli len dve, buď všetko dopadne dobre a pôjdem domov alebo si ma tam nechajú a uvidíme čo ďalej. ❤️

2 a 3 časť môjho pôrodu - kontrola a monitor

S manželom sme prišli do nemocnice, hneď ma vzali na monitor. Bola som v 39 tt. 20 minút som si poležala, počúvali sme srdiečko drobčeka, všetko bolo v poriadku. Kontrakcie žiadne, až na záver jeden mierny sťah. To sa mi ale za posledné obdobie stávalo už párkrát za deň, že mi trošku stvrdlo bruško, ale nič strašné to nebolo. Po monitore sme čakali na chodbe na vyšetrenie. Asi po 15-20 minútach som sa konečne dostala na rad, manžel ma zatiaľ čakal na chodbe. A už to začalo, klasika tlak, ktorý som mala posledné týždne už celkom v norme. Na začiatku aj počas tehotenstva som ho mávala skôr nízky. Váha, myslím, že bola 56,3kg. Nasledoval ultrazvuk a nepríjemné vyšetrenie tam dole. Ultrazvuk sa malému ale že vôbec nepáčil, hýbal sa tam jedna radosť a nechcel sa nechať doktorke pomerať. Dokonca sa tak krásne povystieral, že jednu nohu si vykopol do strany a na druhej vystrčil zadok. Tento jeho pohyb ma vždy prekvapil, ako sa dokáže rozťahovať v takom malom priestore? A výsledok ultrazvuku? Vraj hraničná plodová voda a odhadovaná veľkosť 2400g, pričom na poslednom ultrazvuku asi 2 týždne späť bol odhad 2390g. Už vtedy sa mi to nezdalo... Ako mohol za taký čas pribrať len 10g? Keď v posledných týždňoch bábätká v brušku priberajú najviac? Doktorka teda navrhla, že vzhľadom na jeho predpokladanú veľkosť by bolo dobre urobiť oxytocínový test a zistiť, či placenta funguje ešte správne, či malý dostáva dostatok výživy a všetkého čo potrebuje. Ešte ma zabudla vyšetriť odspodu, takže som si znova išla ľahnúť a skontrolovala ma. Bolo to ale dosť nepríjemné a trochu bolestivé. Skonštatovala len, že je to taký bežný nález na môj týždeň a ja som si bola istá, že to na pôrod vôbec nevyzerá. S tým testom som samozrejme súhlasila, trochu ma tá váha vyľakala a tak mi doktorka všetko vysvetlila, že ak test prebehne bez problémov, budem môcť ísť domov a normálne pokračovať v tehotenstve. ❤️

Snažila som sa byť v pohode a nebrať to nejak vážne, no ale priznám sa, že som sa trochu zľakla, vôbec som nečakala, že z bežnej kontroly pôjdem rovno na príjem a tak trochu som sa bála aj o malého. Na chodbe prišiel ku mne manžel, mne už išli slzy do očí a nezmohla som sa na to, vysvetliť mu, čo sa deje. Až po chvíli som mu to konečne vyklopila, že si nás tam chcú nechať a že pôjdeme na test a podľa toho sa uvidí čo ďalej. Ešte sme išli do vedľajšej miestnosti vypísať papiere na hospitalizáciu, vyšli sme o poschodie vyššie na pôrodné oddelenie, tam sme sa s manželom rozlúčili. On mi išiel domov pre veci, ešte mi nejaké musel dobaliť, lebo som nebola zbalená na 100% a tiež vypísať papiere a mená pre deti. Keďže do poslednej chvíle sme nemali na 100% vybraté ani to. 😀

1 časť môjho pôrodu - posledná noc 2v1

Už to bude polroka, čo nám náš Dominik robí radosť a ja si pamätám akokeby to bolo dnes... Bolo 12.8.2020 pár minút po polnoci a nevedela som spať, dostala som aj hlad a v tehotenstve sa stávalo pravidelne, že som sa v noci budila na hlad a pri posteli som mala prichystané niečo na jedenie, pretože mi inak bolo zle. Tak som si tak jedla, medzitým som si písala s manželom, ktorý bol na nočnej a s kamoškou. Ani neviem ako, napadlo mi, že si odfotím bruško. Dokonca som tie fotky poslala aj kamoške a manželovi, s tým, že aké je už veľké. Na moju malú, nízku a chudú postavu som mala na konci tehotenstva celkom veľké bruško. Aspoň si to myslím. Keby som len vtedy tušila, že sú to posledné fotky bruška, ktoré vznikli. A teraz som za ne veľmi rada. Po pár minútach som teda už konečne zaspala, ráno sme totiž mali ísť do poisťovne a do nemocnice na kontrolu a monitor. Myslím, že to boli nejaké papiere ohľadom materskej a ešte som si tak vravela, že radšej pôjdeme najprv tam a až potom - cestou domov - na kontrolu do nemocnice. Keďže bolo leto, moja gynekologička mala dovolenku 2 týždne, presne tie 2 týždne do nášho termínu pôrodu. A tak mi bolo povedané, že mám ísť na monitor do nemocnice, keďže v posledných týždňoch sa naň chodí pravidelne, myslím, že raz za týždeň...vtedy sme ešte netušili, že z nemocnice budeme odchádzať už traja. ❤️