4. časť môjho pôrodu - príjem a hospitalizácia

Prišla som teda na oddelenie, sestrička ma vzala rovno do vyšetrovne, spísala tiež nejaké info, dala mi náramok s menom a dátumom, príbor a teplomer. Poslala ma ešte na záchod, potrebovali moč. A tam som zistila, že som začala špiniť a bolo tam aj trochu čerstvej krvi. Sestričke som odniesla moč, oznámila som jej, že som začala špiniť a zhodli sme sa na tom, že je to z vyšetrenia. Nečudujem sa, nebolo to príjemné. Dovtedy som nikdy po vyšetrení žiadny problém nemala a veru nepáčilo sa mi, že mi to tam dole doktorka takto podráždila, bez môjho súhlasu. To, že to bol jej zámer, som sa dozvedela až neskôr, no už to bolo aj tak jedno. Bolo niečo okolo 12tej, keď si ma tam nechali. Kým sa spísali všetky papiere, prebehol príjem, písala som si s kamoškou, s mamou, sestrou, s manželom, ešte sme si volali, čo mi má zabaliť. Medzitým ako som čakala na izbe, tak mi ešte prišli vziať krv a aj bruško mi začalo nejak častejšie tvrdnúť. Myslím si, že to bolo práve tým podráždením od dr a tiež stresom. Niečo pred 14tou hodinou mi manžel priniesol veci aj papiere a akurát mi sestrička oznámila, že môžem ísť o poschodie nižšie, kde mi predtým robili aj monitor a vyšetrenie. Tak som sa teda prezliekla do košele, vytiahla papuče a vyrazila som. Nasledovali ďalšie otázky a vysvetlenie, čo sa bude diať, čo mi budú robiť a možnosti ako to môže dopadnúť. Samozrejme, možnosti boli len dve, buď všetko dopadne dobre a pôjdem domov alebo si ma tam nechajú a uvidíme čo ďalej. ❤️

2 a 3 časť môjho pôrodu - kontrola a monitor

S manželom sme prišli do nemocnice, hneď ma vzali na monitor. Bola som v 39 tt. 20 minút som si poležala, počúvali sme srdiečko drobčeka, všetko bolo v poriadku. Kontrakcie žiadne, až na záver jeden mierny sťah. To sa mi ale za posledné obdobie stávalo už párkrát za deň, že mi trošku stvrdlo bruško, ale nič strašné to nebolo. Po monitore sme čakali na chodbe na vyšetrenie. Asi po 15-20 minútach som sa konečne dostala na rad, manžel ma zatiaľ čakal na chodbe. A už to začalo, klasika tlak, ktorý som mala posledné týždne už celkom v norme. Na začiatku aj počas tehotenstva som ho mávala skôr nízky. Váha, myslím, že bola 56,3kg. Nasledoval ultrazvuk a nepríjemné vyšetrenie tam dole. Ultrazvuk sa malému ale že vôbec nepáčil, hýbal sa tam jedna radosť a nechcel sa nechať doktorke pomerať. Dokonca sa tak krásne povystieral, že jednu nohu si vykopol do strany a na druhej vystrčil zadok. Tento jeho pohyb ma vždy prekvapil, ako sa dokáže rozťahovať v takom malom priestore? A výsledok ultrazvuku? Vraj hraničná plodová voda a odhadovaná veľkosť 2400g, pričom na poslednom ultrazvuku asi 2 týždne späť bol odhad 2390g. Už vtedy sa mi to nezdalo... Ako mohol za taký čas pribrať len 10g? Keď v posledných týždňoch bábätká v brušku priberajú najviac? Doktorka teda navrhla, že vzhľadom na jeho predpokladanú veľkosť by bolo dobre urobiť oxytocínový test a zistiť, či placenta funguje ešte správne, či malý dostáva dostatok výživy a všetkého čo potrebuje. Ešte ma zabudla vyšetriť odspodu, takže som si znova išla ľahnúť a skontrolovala ma. Bolo to ale dosť nepríjemné a trochu bolestivé. Skonštatovala len, že je to taký bežný nález na môj týždeň a ja som si bola istá, že to na pôrod vôbec nevyzerá. S tým testom som samozrejme súhlasila, trochu ma tá váha vyľakala a tak mi doktorka všetko vysvetlila, že ak test prebehne bez problémov, budem môcť ísť domov a normálne pokračovať v tehotenstve. ❤️

Snažila som sa byť v pohode a nebrať to nejak vážne, no ale priznám sa, že som sa trochu zľakla, vôbec som nečakala, že z bežnej kontroly pôjdem rovno na príjem a tak trochu som sa bála aj o malého. Na chodbe prišiel ku mne manžel, mne už išli slzy do očí a nezmohla som sa na to, vysvetliť mu, čo sa deje. Až po chvíli som mu to konečne vyklopila, že si nás tam chcú nechať a že pôjdeme na test a podľa toho sa uvidí čo ďalej. Ešte sme išli do vedľajšej miestnosti vypísať papiere na hospitalizáciu, vyšli sme o poschodie vyššie na pôrodné oddelenie, tam sme sa s manželom rozlúčili. On mi išiel domov pre veci, ešte mi nejaké musel dobaliť, lebo som nebola zbalená na 100% a tiež vypísať papiere a mená pre deti. Keďže do poslednej chvíle sme nemali na 100% vybraté ani to. 😀

1 časť môjho pôrodu - posledná noc 2v1

Už to bude polroka, čo nám náš Dominik robí radosť a ja si pamätám akokeby to bolo dnes... Bolo 12.8.2020 pár minút po polnoci a nevedela som spať, dostala som aj hlad a v tehotenstve sa stávalo pravidelne, že som sa v noci budila na hlad a pri posteli som mala prichystané niečo na jedenie, pretože mi inak bolo zle. Tak som si tak jedla, medzitým som si písala s manželom, ktorý bol na nočnej a s kamoškou. Ani neviem ako, napadlo mi, že si odfotím bruško. Dokonca som tie fotky poslala aj kamoške a manželovi, s tým, že aké je už veľké. Na moju malú, nízku a chudú postavu som mala na konci tehotenstva celkom veľké bruško. Aspoň si to myslím. Keby som len vtedy tušila, že sú to posledné fotky bruška, ktoré vznikli. A teraz som za ne veľmi rada. Po pár minútach som teda už konečne zaspala, ráno sme totiž mali ísť do poisťovne a do nemocnice na kontrolu a monitor. Myslím, že to boli nejaké papiere ohľadom materskej a ešte som si tak vravela, že radšej pôjdeme najprv tam a až potom - cestou domov - na kontrolu do nemocnice. Keďže bolo leto, moja gynekologička mala dovolenku 2 týždne, presne tie 2 týždne do nášho termínu pôrodu. A tak mi bolo povedané, že mám ísť na monitor do nemocnice, keďže v posledných týždňoch sa naň chodí pravidelne, myslím, že raz za týždeň...vtedy sme ešte netušili, že z nemocnice budeme odchádzať už traja. ❤️

Výber mena pre naše dieťa

Poviem Vám, že vybrať meno pre dieťa vôbec nie je jednoduché. Aj keď boli v mojom živote chvíle, kedy som si jednu hovorila, že takto sa bude volať moje dieťa. O pár mesiacov či rokov sa mi zasa páčilo iné meno, ktoré by som svojmu dieťaťu dala. Avšak nevite dopredu či budete mať dcéru alebo syna. A tiež je treba prihliadnuť na priezvisko, ktoré dieťa bude nosiť, v prípade chlapcov aj celý život.

 Na začiatku tehotenstva sme sa prikláňali k tomu, že to bude dievčatko. Teda ja až tak nie, skôr manžel veľmi chcel dievčatko a v podstate sme hneď mali vybraté meno pre dievčatko Viktoria. Pre chlapca to bolo trochu horšie, mali sme ich vybratých viac. Top bol Patrik, potom sa nám zapáčilo aj meno Erik, neskôr zasa prišlo meno Tobias, mne sa dlho páči meno Sebastian, dokonca nad tým som uvažovala až do poslednej chvíle. Vo výbere boli ešte mená Tomáš, Richard a Kristián a keď už sme mali vybratú Viktoriu, tak padlo medzi chlapčenskými aj Viktor, ale to sa nepáčilo manželovi. Richard je meno krásne, ale keďže žijem v Čechách a asi viete, že Česi pri prezývkach u mužov, používajú namiesto posledného písmena o, používajú a... ako napríklad u nás Rišo, u nich Ríša, u nás Mišo, u nich Míša.. a mne sa to proste nepáči. Posledné meno, ktoré sme zaradili do zoznamu, skôr len zo zvedavosti, bolo Dominik. Totiž, my sme si dávali u našej známej veštici, ktorá sa zaoberá numerológiou, vypočítať karmické zaťaženie mien, ktoré sme mali na zozname. Niekto tomu verí, niekto nie, my sme si to proste nechali vyrátať a vyberali aj podľa toho. Z tých všetkých najlepšie dopadol Patrik, Dominik a ona nám ešte ponúkla mená Gabriel, Michael, Victor s c, Maximilian a Vincent. Dovtedy sme si ešte mysleli, že teda okey, Patrik bude víťaz. Ale kdeže, do pôrodu ešte ostávalo času a nejako sme sa začali baviť aj o tom Dominikovi, že je to pekné meno a dá sa pri ňom využiť celkom dosť prezývok Domi, Dominko, Domino, Domči, atď..aj keď, zasa tu bolo to ich hrozné české Domča.. A čo ma tiež odrádzalo bolo, že jedního Dominika už v rodine máme. Moja sestra má syna Dominika, aj keď ten má už 17 rokov, a žijp na Slovensku, takže to až taký problém nieje. Pri výbere mien, aj keď som Dominika na začiatku nechcela, som sa pýtala sestry, že či by im nevadilo, keby sa aj náš syn tak volal. Aj keď vždy som bola naklonená radšej Patrikovi a Tobiasovi. Tobias bol náš favorit, ale bohužiaľ karmicky zle vychádzal. Tak sme sa ale nakoniec zhodli na Dominikovi... 

Ja som ešte ku koncu tehotenstva stále mala nutkanie vymyslieť niečo s tým Sebastianom, je to meno, ktoré sa mi dlho páči.. Aj keď aj toto meno čím ďalej, tým viac rodičia vyberajú. Tak možno, keď budem mať druhého syna, tak bude Sebastian. :-D Dokonca, ja už keď som ležala v pôrodnici a čakali sme, čo sa bude diať, tak manžel ešte vypisoval meno do papierov, pretože sme neboli na 100% rozhodnutí, ktoré to bude. :-D 

Príprava na pôrod

 Asi ako každá maminka, aj ja som si predstavovala, že budem rodiť prirodzene. Keby mi vtedy dal niekto na výber medzi prirodzeným pôrodom a cisárskym, tak určite by som aspoň skúsila prirodzený. A tak som sa na to ku koncu tehotenstva začínala pripravovať. 

Nijak som to nehrotila, začala som len piť maliník a alchemilku. Maliník sa odporúča začať piť 4-6 týždňov pred pôrodom a mal by lepšie pripraviť pôrodné cesty a vyvolať kontrakcie. Mal by preto aj znižovať bolesť pri pôrode. Alchemilka posilňuje maternicu. Odporúčajú sa ešte ľanové semienka, ktoré vytvárajú v pôrodných cestách "hlienovitú" vrstvu, ktorá by mala pomôcť pri pôrode na lepšie "vykĺznutie" bábätka. Ale tie som neskúšala. Čo som ale ešte skúšala bolo cvičenie s aniballom. Veľmi sa mi do toho nechcelo a dlho som čakala, kým som sa rozhodla, že to aspoň skúsim. Podarilo sa mi  s ním cvičiť len 5x. Prvýkrát to bol totálny fail a sklamane som balónik po pár minútach odložila. Skúsila som to potom na druhý deň a postupne to išlo lepšie, nakoniec sa mi za tých 5x čo som cvičila, podarilo vytlačiť cca 25 cm. Mala som z toho celkom dobrý pocit, myslím, že mi to aspoň trochu pomohlo, aspoň v tom, že som prišla na to, "kam tlačiť", ktoré svaly pri tom používať a cítila som ten tlak, ktorý pravdepodobne žena cíti aj pri pôrode. Aj keď som si vedomá, že pri pôrode dieťaťa s obvodom hlavičky cca 33cm je to úplne niečo iné, ako pri tlačení balónika s obvodom 25cm. 

A či mi to pomohlo? Vôbec neviem a všetko som to absolvovala úplne zbytočne, pretože sa nakoniec konal akútny cisársky rez. 

Som tehotná - Pohyby bábätka

Pohyby bábätka v brušku sú tou najkrajšou vecou, ktoré sa dejú počas tehotenstva. Pre mňa je to jediná vec, ktorá mi z celého tehotenstva chýba spolu s rastúcim bruškom. Z jednej strany je to veľká zaťaž na telo, pretože nosiť to bruško všade so sebou, hlavne ku  koncu je zaberák. Na druhej strane, nedá sa ani opísať ten pocit, keď vidíte, že vaše bábätko vo vás rastie a je v poriadku. Dáva o sebe vedieť niekoľkokrát denne. 

Ja som prvé pohyby začala cítiť na začiatku 17 týždňa tehotenstva - 11.3.2020 večer v posteli pred spaním. Úplnou náhodou... Len som mala položené ruky na podbrušku a zrazu som po chvíľkach cítila na rukách kopančeky. Najprv raz, potom znova a znova. Nebola som si celkmo istá či to boli ozaj pohyby, ale keď sa to zopakovalo aj na ďalší deň, tak som už bola presvedčená o tom, že sú to pohyby bábätka. Odvtedy som ich cítila každý deň a stále intenzívnejšie. Na začiatku to boli len také jemné pohyby, väčšinou večer v kľude pred spaním, neskôr som ich už cítila aj počas dňa a silnejšie. Žiadne bublinky ani nič podobné zvnútra som predtým nepociťovala, ako som to väčšinou čítala alebo počula od iných mamičiek. 

O tri dni na to 14.3.2020, deň pred manželovými narodeninami, som večer v posteli znova cítila pohyby a tak som hneď vravela Vaškovi, nech položí ruku na bruško, či ich bude cítiť aj on. A veru že cítil už aj on. Bolo to veľmi milé, zlaté, a zasa o niečo reálnejšie, že tam to bábo naozaj je. O týždeň na to už začali byť pohyby aj viditeľné navonok a vždy som rada sledovala a čakala, kedy ho znova uvidím. 

A keď si porovnám tie prvé ľahučké pohyby, ktoré takmer ani nebolo cítiť s kopancami, ktoré prišli neskôr, a hlavne v posledných mesiacoch, tak to bolo čosi... Krásne bolo vidieť kedy sa hýbe, kde má hlavu, kedy vystiera ruku, kedy na nás vypúča zadok a úplne "najpríjemnejší" pocit bol, keď sa rozhodol v mojom bruchu natiahnuť sa a vystrieť nohy. Vtedy som si myslela, že mi z toho brucha asi vyskočí. :-D 

Všetky tie pohyby boli relatívne ešte celkom fajn, najhoršie ale bolo, keď už tie posledné týždne tlačil na "spodok" hlavičkou a keď sa tam všelijak mrvil, tak to bolo trochu nepríjemné až jemne bolestivé, ale zasa nič strašné. Napriek tomu, na bruško a pohyby bábätka spomínam najradšej. :-) 

Luccy.

Som tehotná - chute, jedlo, priberanie, kilá

 NEVOĽNOSTI

Prvé nevoľnosti začali asi týždeň po zistení tehotenstva, takže približne v 6 týždni tehotenstva. Začalo to najprv nechutenstvom, postupne som prestávala mať chuť na akékoľvek jedlo a myslím, že sa to zhoršovalo každým dňom. Tým pádom som nemala ani moc energie, pridala sa únava, neskôr nevoľnosti, začalo mi byť zle, pomaličky nastúpili sem tam pocity na zvracanie, ale ešte stále som nezvracala. Najhoršie bolo, že mne bolo zle takmer stále, cez deň aj v noci a strašne ma to vyčerpávalo. Je to podobný pocit ako keď máte opicu/kocovinu. 

CHUDNUTIE

Keďže som poriadne ani nejedla, tak som potom bola hladná. Hlavne teda v noci som sa často budila na to, že mi je zle, a veľakrát to bolo práve preto, že som mala prázdny žalúdok. Pamätám sa na prvú takú horšiu noc, keď som nevedela spať, bolo mi zle, a nevedela som, či som hladná alebo nie, tak som vstala a natlačila som do seba aspoň polovicu maslového rožka. S jedlom to bol fakt boj, sem tam sa mi podarilo zjesť aspoň banán, či jablko, prípadne čosi sladké. V 8 týždni som bola na kontrole u gynekologičky a tam som zistila, že som za pár dní schudla kilo. V 9 týždni tehotenstva, keď som bola na ďalšej kontrole u gynekologičky, tak som mala o dva kilá menej. 

Zvracať som teda začala v tom 8 týždni a u mňa to prichádzalo v takých intervaloch, zo začiatku som zvracala každý týždeň raz, neskôr už len raz za dva týždne, potom už len sem tam. U mňa to teda ani nebývalo hneď ráno, ale väčšinou večer, párkrát sa stalo, že som sa v noci zobudila a musela som utekať zvracať. Takmer celé tehotenstvo som spávala s kýblom pri posteli alebo pri gauči. :-D To boli prvé dva mesiace moje top miesta v byte. Boli dni, kedy som preležala a prespala celé dni, pretože som proste nevládala nič urobiť, a bola som rada, keď som si zašla na wecko a znova ľahla. Proste som nebola schopná normálne fungovať a keby niet môjho manžela, tak neviem čo by so mnou bolo. Ten stále vymýšľal, čo by mi kúpil, navaril alebo nachystal jesť, aby som vôbec niečo zjedla. A keď už som aj niečo zjedla, tak toho bolo strašne málo. Papala som ako taký vrabec. Dosť ma to potom hnevalo, pretože som sa bála, že bábätko nebude mať dosť výživy na rast a podobne... Ale ono si bralo všetko potrebné zo mňa. Preto som schudla, nemala som žiadnu energiu, nič som nevládala, lebo moje telo si bralo všetku energiu na vývin bábätka a mne už nič iné neostávalo, len ležať, čakať a počúvať svoje telo. 

JEDLO A CHUTE

Aj keď som nezvracala až tak často, ale ten pocit som mala stále... Na nič som nemala chuť, zo všetkého som si len trošku zobla a to bolo celé. Zo začiatku mi chutili ešte aspoň mandarinky, ale po tom, čo som sa z jednej pozvracala, tak odvtedy som ich nejedla. Pila som zázvorový čaj, čaj pre tehotné, zázvorové lízatká na nevoľnosť, ktoré si myslím, že mi celkom pomáhali. Celkovo som dostala do seba skôr sladké jedlá, sladkosti a proste hlúposti, čo síce nie je moc zdravé, ale bolo to takmer jediné, čo som dokázala do seba dostať. Pomáhala mi aj kola, tiež piškóty, polievky, jablká, banány - to som jedla stále dokola. Neskôr som zjedla už aj rizoto, vianočku, croasanty, detské výživy, palacinky, lievance s ovocím, šúlance, sladké knedlíčky, ovocie ako melón, maliny, kiwi, jahody, čerešne. Ku koncu tehotenstva mi zachutili halušky, krupicová kaša - tú mi manžel robil ešte aj o jednej v noci, pretože už vo vyššom štádiu som sa pravidelne v noci budila na hlad a vždy som musela niečo zjesť, pretože mi potom bolo zle. Veľakrát som zvracala práve kvôli tomu, že som nevystihla ten čas, keď som začala byť hladná a nenajedla som sa, a potom som to oľutovala. Takže stále niečo zobnúť, vždy mať niečo so sebou, či je deň či noc, proste bábo si to pýta a keď som ho nepočúvla, tak mi to dal "vyžrať".  Jediné čo som nemohla cítiť a jesť počas celého tehotenstva bolo kyslé, ako napríklad kapusta či uhorky a údené. Dlho som bojovala aj s vareným jedlom, ale to sa tiež neskôr zlepšilo. Ale nejaké divné tehotenské chute som nemala vôbec. 

16/02/2020 - 06/08/2020

PRIBERANIE

Po asi 10 týždni tehotenstva som prestala chudnúť a postupne som začala znova priberať. Začiatkom druhého trimestra, teda v 15 týždni tehotenstva som sa vrátila na svoju pôvodnú váhu a už tie kilá išli hore. Nakoniec sa mi podarilo pribrať až 16 kíl. Ja som celý život malá a chudá a moja váha sa vždy držala okolo 40-42 kg. Na začiatku tehotenstva som začínala s váhou 40,5 - 41kg, schudla som na 38,5 - čo som dosť oplakala a o to viac som sa tešila s každého pribratého kila. Nakoniec som pribrala cca 16 kíl , čiže rodiť som šla s 56,3 kg alebo tak nejak. Presne si to už nepamätám. 

Luccy

Som tehotná - test na tehotenskú cukrovku

 22.5.2020 som absolvovala test na tehotenskú cukrovku. Po všelijakých príspevkoch a komentároch v tehotných skupinách som sa bála, že to bude niečo strašne, ale nakoniec sa to celkom dalo zvládnuť. Ja som bola zmierená s tým a predpokladala som, že sa pozvraciam a tak aj bolo. 

Ráno som prišla na lačno, pani doktorka ma vyšetrila, už mi odvtedy vyšetrovala aj krčok. Bola som v 27 tt (26+3). Sestrička mi vzala krv, dala mi vypiť tú sladkú vodu, ktorá na prekvapenie nebola až taká strašná, bola studená, takže ma aspoň osviežila a proste ako cukrová voda. Ku koncu to už síce bolo aj na mňa dosť sladké, ale vypila som. 

Celý čas som sedela v čakárni, bol so mnou aj Vašek, keby náhodou niečo. Bála som sa, že mi bude zle, tak som chcela, aby išiel so mnou. Zle mi síce nebolo, ale po tej hodine som sa cítila trochu divne a tak som išla na wecko, že sa aspoň vycikám a trošku prejdem. 

No len čo som prišla na wc, tak ma hneď naplo a všetko som to vyzvracala. Medzitým, ako som ja šablovala na wecku, tak bola pre mňa sestrička, že môžem ísť na druhý odber. Mala som ich totiž mať dokopy tri - prvý na lačno, druhý po hodine po vypití tej vody a tretí odber po dvoch hodinách. No hneď som teda prišla za ňou, že som zvracala a tak to ďalej nemalo zmysel. 

Krv mi ale nakoniec aj tak vzala ešte raz, pretože som si pýtala odber na železo. Sestrička len skonštatovala, že ja nevyzerám na to, že by som cukrovku mala a tým môj test na tehu cukrovku skončil. 

Luccy. 

Som tehotná - komplikácia

Jediný nečakaný a nepríjemný zlom alebo komplikácia, ktorá nastala bola v 15 týždni tehotenstva. Bolo to ráno 3.3.2020, keď som išla na záchod a zbadala som špinenie. Nie veľké, ale zľakla som sa, pretože som vedela, že počas tehotenstva by žena nemala krvácať ani mať špinenie. 

Po chvíli som sa znova vrátila na wc a keď som uvidela ďalšie špinenie, nedalo mi to a volala som celá vyľakaná mojej gynekologičke, ktorá mi to ale nedvíhala. Mne už išli slzy do očí, išla som si rýchlo ľahnúť na gauč a skúšala som nájsť srdiečko cez angelsound. Kto to nepozná, je to doppler alebo taká vecička na slúchatká, ktorú keď si priložíte na bruško, tak môžete počuť srdiečko bábätka. Srdiečko som našťastie hneď našla a išla som zobudiť Vaška, že ideme k doktorke. On bol ešte po nočnej, obliekli sme sa a vyrazili. 

Moja gynekologička mala akurát vtedy dovolenku a zastupujúci lekár bol v inom meste v nemocnici. Tak sme zašli za inou gynekologičkou v našom meste, či by ma vyšetrila. Našťastie ma vzala, vyšetrila ma odspodu, urobila mi vnútorný aj vonkajší ultrazvuk. Nakoniec som sa dokopy nič nedozvedela, lebo vraj bábätko je v poriadku, na placente nič nevidno, spýtala sa ma či som mala nejakú fyzickú námahu, dali mi injekciu do zadku proti krvácaniu, kľudový režim a vraj ak by to neprešlo, tak mám zájsť o pár dní k mojej gynekologičke a v prípade, že by som začala krvácať, tak rovno do nemocnice.  Trošku mi odľahlo, ale aj tak som mala strach z toho čo mi povedala. 

Špinenie postupne ustúpilo, ale aj tak som radšej zašla o pár dní k mojej gynekologičke. Tiež mi spravila ultrazvuk a povedala mi, že mám nízko placentu, že zasahuje do vnútornej branky, nariadila kľudový režim, žiadny styk a vypísala mi myslím utrogestan tabletky na 14 dní, ráno a večer. Zaujímavé je, že týždeň predtým som bola na kontrole, na ktorej bolo všetko v poriadku, tak neviem. 

Luccy. 

Som tehotná - prvý a druhý veľký ultrazvuk - screening , už vieme pohlavie

20.2.2020 sme boli na vyšetrení v Brne v centre prenatálnej diagnostiky. Je to prvý screening, kde mi najprv vzali krv, z ktorej sa zisťujú vývojové vady ako napr.  Downov syndróm. Dali mi nejaký kód alebo heslo, pod ktorým som sa vedela večer prihlásiť na ich stránku, kde som mala výsledok z odberu. Čakali sme večer na výsledok s manželom akokeby sme čakali na výsledky hokeja. :-D Dosť nás naťahovali, pretože nám povedali, že výsledky by mali byť okolo 18tej už na internete, ale neboli...meškali asi hodinu alebo dve. Bolo to na nervy, čakať či je všetko v poriadku. Oni síce vraveli, že keby vyšiel zlý výsledok, že budú hneď volať, ale našťastie nevolali a výsledky boli výborné a hodnota vyšla 1:48000. Na tomto vyšetrení bol so mnou aj manžel, ktorý vtedy na tom veľkom ultrazvuku prvýkrát videl nášho drobca. Vtedy som bola v 14 tt (13+0),  Pán doktor nám ukázal mimčo od hlavy po päty, pozrel hlavičku, najdôležitejšia bola nosová kostička a šijové prejasnenie, z ktorých sa tiež dá predpokladať Downov syndróm alebo nejaká iná vada. Nám doktor povedal, že má veľmi maličkú nosovú kostičku, ale že je možné, že bude mať malý noštek po mne. :-D Videli sme aj prstíky, pustil nám aj srdiečko ako bije, pri čom manželovi skoro vyšla aj slza. Bolo to ako v kine. Odniesli sme si odtiaľ jednu veľkú fotku z ultrazvuku a doktor mi podľa ultrazvuku nastavil termín pôrodu na 25.8., podľa ktorého sme sa už potom riadili až do konca tehotenstva. Keď sme vyšli z ambulancie na chodbu a prezerali si ešte fotku bábätka, tak sme sa zasmiali, že čakáme malého jednorožca. :-D 

Pán doktor sa nás ešte ku koncu opýtal či máme nejaké otázky a tak sme sa spýtali, či už je možné vedieť, čo to bude... či chlapec alebo dievčatko. Povedal, že áno a spýtal sa, či to chceme vedieť. S Vaškom sme sa tak pozreli na seba či áno či nie, pretože sme si to jednu chvíľu chceli nechať ako prekvapenie, ale  z praktických dôvodov, sme sa nakoniec rozhodli, že chceme vedieť pohlavie. Pán doktor nastavil ultrazvuk tak, aby sme to z toho vedeli vyčítať a ja som hneď vedela čo to je - chlapec... Bol tam pinďúr, manžel ešte zahlásil, že dievčatko, ale potom videl aj on a aj doktor skonštatoval, že je to kluk ako vyšitý. Trošku ma mrzelo, že to nie je dievčatko, my sme nejak zo začiatku boli nastavený na to, že je to baba, aj manžel sa brušku tak prihováral, akoby tam bolo dievčatko. Ale samozrejme, že sme boli šťastní, najdôležitejšie predsa bolo, že je zdravý a že všetko dobre dopadlo. 

16.4.2020 sme boli na druhom veľkom vyšetrení - screeningu. Tentoraz mi ale krv už nebrali, išlo len o veľký ultrazvuk, na ktorom pán doktor tiež prezrel celé bábätko od hlavy po päty. Prepol to na chvíľu aj na 3D, ale nebolo to moc dobre vidieť. Bohužiaľ, na druhý screening do vnútra už so mnou manžel nemohol ísť, kvôli korone, čo nás oboch dosť mrzelo. Našťastie ale tento ultrazvuk celý nahrali na USB kľúč, takže doma sme si ho znova pozreli spolu. Všetko bolo v poriadku, opäť nám potvrdili chlapčeka, prvýkrát sme sa dočkali aj váhy - mal okolo 400 g, čo tak zodpovedalo danému týždňu - bola som v 22 tt  a aj placenta už bola v poriadku. Tým ako bábätko rástlo, tak sa vytiahla vyššie. Z tohto ultrazvuku som chcela jednu 3D fotku, ale keďže to nebolo až tak dobre vidieť, tak nám doktor urobil takúto. Je dosť podobná tej prvej zo 14 týždňa tehotenstva. 

Luccy.

Som tehotná - vyšetrenia a screeningy

 Medzi najdôležitejšie vyšetrenia v tehotenstve pre mňa patril prvý ultrazvuk, kedy mi doktorka potvrdila tehotenstvo, prvý screening v centre prenatálnej diagnostiky 14 týždni tehotenstva (čiže veľký ultrazvuk), druhý screening, ktorý som absolvovala v 22 týždni, tretí väčší ultrazvuk u mojej doktorky a v podstate aj 3D ultrazvuk, aj keď ten bol skôr kvôli fotkám a zo zvedavosti, ako drobček vyzerá. Určite ešte jedno z najdôležitejších vyšetrení bolo posledné vyšetrenie pred pôrodom, ale o tom napíšem až v článku, kedy budem písať o samotnom pôrode. :-) 

Na prvé vyšetrenie k mojej gynekologičke som bola objednaná po novom roku 3.1.2020, (že som tehotná, som zistila pred Vianocami). Vyšetrenie prebehlo tak, že mi urobila ultrazvuk a už bolo vidieť aj akciu srdiečka, z čoho som mala veľkú radosť, pretože som sa trošku bála toho, či už mu bude biť srdiečko alebo či to ešte nie je skoro. Podľa ultrazvuku som bola v 7 týždni tehotenstva (tt), presne 6+3, a teda v porovnaní s poslednou menštruáciou bolo podľa sona väčšie o dva dni. Malo 0,63 cm, úplne taká mini fazuľka a pani doktorka mi vyrátala podľa poslednej menštruácie termín na 28.8.2020. 

03/01/2020 6+3tt

Na ďalšie vyšetrenie a už aj odber krvi som prišla 17.1., to som už bola 8+4 (9tt), bábo znova väčšie už o 3 dni, termín mi teda zmenila na 25.8.2020, fazuľka už mala 2 cm, ja o dva kilá menej, keďže mi už bývalo strašne zle, mala som stále nízky tlak, tak mi doktorka povedala, že si môžem dať kávu. Ja som totiž začala piť bezkofeínovú, keď som zistila, že som tehotná, ale neskôr mi aj tak nič nechutilo, takže som nepila žiadnu. Na tomto vyšetrení som dostala už aj tehotenský preukaz, ktorý som nosila so sebou na každé vyšetrenie. 

17/01/2020 8+4tt

20.2.2020 (14tt) sme boli aj s Vaškom na vyšetrení v Brne v centre prenatálnej diagnostiky. Išlo o prvý veľký ultrazvuk alebo screening, na ktorom nám komplet skontrolovali bábätko. O celom vyšetrení, ako to celé prebiehalo tiež bude samostatný článok. 

28.2.2020 (14+2) 15tt som mala ďalšiu bežnú kontrolu. Už som konečne začala naberať späť schudnuté kilá. 

16.4.2020 sme boli na druhom veľkom vyšetrení - screeningu v 22 týždni tehotenstva. 

12.5.2020 sme spoločne s Vaškom išli do nemocnice. Boli sme objednaný na 3D ultrazvuk. Bola som v 26 tt. Bábätko moc spolupracovať nechcelo, mal pred tváričkou ručičky, ale nakoniec sme odišli aspoň s jednou 3D fotkou. Na ultrazvuku bolo krásne vidieť, ako sa hýbe a ako vyplazuje na nás jazyk. Bolo strašne milé. Tiež sme sa pýtali hneď na váhu a vtedy mal približne 750-800 gramov. 

22.5.2020 (27tt) som absolvovala test na tehotenskú cukrovku, o ktorej tiež napíšem neskôr samostatný článok. 

19.6.2020 sa konal tretí väčší ultrazvuk v 31tt (30+3) tento raz ale len taký obyčajnejší u mojej gynekologičky, keďže ona nemá taký vytunený ultrazvuk ako majú v prenatálnom centre.  Pri tomto vyšetrení bol so mnou aj Vašek, keďže aj on chcel vidieť bábätko. Doktorka ho popozerala, ja som nič nevidela, keďže monitor mala nastavený na seba a teda na Vaška. Akurát povedala, že už je otočený dole hlavičkou, pri čom ma trošku zamrazilo, pretože mi hneď hlavou prebehla myšlienka, že budem asi rodiť prirodzene a bála som sa toho. Tiež vravela, že veľkosťou je menší, že má cca 1290g a zodpovedá tak 29 týždňu. Ale že to nie je žiadna veľká odchýlka a že proste možno bude menší, keďže aj ja som malá, nízka a chudá. 

24.7.2020 som bola na ďalšej kontrole, tento raz na odbere na vylúčenie alebo potvrdenie streptokoka. Našťastie výsledok bol negatívny. To som už bola v 36 tt a pýtala som sa doktorky na váhu bábätka. Mal 2390 gramov, znova odhad váhy menší, ale žiadny problém to nebol. Dôležité bolo, že priberal a myslím, že za mesiac kilo nahor je celkom fajn. 

3.8.2020 - 37tt ( 36+6) ma čakal prvý monitor alebo odborne povedané kartiotokografia, na ktorej sa sledujú ozvy bábätka. 20 minút som si poležala a potom som ešte išla na vyšetrenie k doktorovi. Všetko bolo znova v poriadku, avšak ultrazvuk mi vtedy neurobil, čo ma teraz dosť mrzí. Keďže mali mať potom dovolenku, tak ma o týždeň na ďalší monitor do nemocnice do vedľajšieho mesta, kde je vlastne aj pôrodnica, v ktorej som rodila. 

Posledné vyšetrenie sa konalo 12.8.2020 (39tt) už v nemocnici, kam ma doktor naposledy poslal na monitor a už si ma tam nechali. 

Luccy.